Ďalší záznam o samotnej výrobe syra sa objavil v Homérovej Odysei. Homér opísal obra Kyklopa vyrábať ovčí syr v jaskyni. Bol to veľmi jednoduchý recept, ktorý sa vyvinul do dnešnej podoby syra Feta.
Horský syr Feta dostal ochrannú známku v roku 2002 a smie sa vyrábať iba v oblastiach Macedónsko, Epirus, Tesália, v Grécku, na Peloponézskom ostrove a na ostrove Lesbos. Vyrába sa z kozieho mlieka, pretože sa v týchto regiónoch ovce pasú voľne.
Na pastvinách sa nepoužívajú žiadne pesticídy, ani repelenty proti hmyzu, či iné škodlivé látky. Syr má príchuť lesných bylín, kvetov a trávy. Ovce na pastvinách produkujú jedno z najaromatickejších mliek celkovo. V mlieku sa zachytávajú častice tymianu, majoránu a borovice. Syr Feta je jemný, drobivý a kompaktný. Syr nemá kôru a má nespočetné množstvo malých dierok.
Má čistú bielu farbu, skvelú chuť, je v ňom okrem bylín cítiť aj biele víno a koziu príchuť. Feta sa v Grécku konzumuje ako súčasť každého jedla, ale nájdete ju aj v pečive a koláčoch.
Zdroj: fitnesaci.cz
Feta sa pridáva aj do šalátov, často v kombinácii s olivami, paradajkami, cibuľou a olivovým olejom. Syr neobsahuje uhľohydráty, je vhodný pre diétu a má nízky obsah sacharidov. S obsahom tuku sa Feta nachádza niekde uprostred v porovnaní s inými druhmi syra. Čo sa týka intolerancie a laktózy je vhodné ju konzumovať iba v obmedzenej miere.
Obsahuje veľké množstvo soli, syr sa predáva naložený v náleve. Samotný syr je bohatým zdrojom vápnika, zinku, prospieva imunite, pokožke, vlasom, obsahuje tiež vitamíny skupiny A, E, B2 a B12. Syr je možné ochutiť pridaním čerstvých bylín, napríklad listami bazalky, mätou, petržlenovým pestom. Syr Feta pre svoje jedinečné vlastnosti dostal prívlastok najzdravší syr.